Aktuálne oznamy
Sviatosti
Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti ustanovené Kristom a zverené Cirkvi, ktorými sa nám udeľuje Boží život a Božia pomoc. Pramenia z Veľkonočného tajomstva a sú ovocím Kristovej smrti a jeho zmŕtvychvstania. Udeľujú človeku Božiu milosť a posväcujú ľudskú dušu. Sprevádzajú kresťana vo všetkých dôležitých etapách života. K prijatiu sviatosti je nevyhnutné mať živú vieru, správny úmysel a pripravené srdce.
Sviatosť krstu
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. (por. KKC 1213)
Poučenie pre rodičov, žiadajúcich krst dieťaťa, a krstných rodičov
Sviatosť krstu sa má udeliť deťom, pre ktoré to žiadajú rodičia alebo ich právni zástupcovia, ak deklarujú, že sú veriaci, a zaviažu sa, že deti budú vychovávať vo viere, v ktorej majú byť pokrstené. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili. (KKP, kán. 867)
Aby mohlo byť dieťa pokrstené, sa vyžaduje:
- súhlas rodičov, aspoň jeden z nich, alebo zákonného zástupcu;
- aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod (KKP, kán. 868 § 1).
Ak o krst dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte, pričom nejestvujú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, od rodičov sa vyžaduje písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere; podobné písomné osvedčenie sa vyžaduje aj od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo vychovávané katolícky. Pokiaľ však zjavne neexistuje nádej na katolícku výchovu dieťaťa, krst sa má odložiť (partikulárna norma).
Rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia; farár sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení (KKP, kán. 851). Ponúkam preto 3 videokatechézy pre rodičov a krstných rodičov. V prvej sú vysvetlené niektoré symboly krstnej liturgie, druhá podčiarkuje tému odovzdávania viery a záväzku rodičov a krstných rodičov a tretia sa venuje modlitbe v rodine. Katechézy trvajú okolo 15 minút, nájdete ich na stránke https://krst.tvoj-strom.info/video .
Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, cudzie kresťanskému zmýšľaniu (kán. 855).
Dieťa má byť pokrstené vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov; spravidla je to vo farnosti, v ktorej rodičia skutočne bývajú (porov. kán. 857 § 2).
Krstní rodičia
Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou cirkevnou službou (KKC, 1255). Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je priniesť dieťa spolu s rodičmi na krst a usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 872). Môže byť iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (KKP, kán. 873).
Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča, je potrebné:
- aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
- aby zavŕšil 16. rok života;
- aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
- aby nebol postihnutý kánonickým trestom;
- aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
Pokrstený nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán. 874).
Zvlášť v prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť bez krstných rodičov (partikulárna norma).
Ak nie je možné nájsť vhodných krstných rodičov, spĺňajúcich podmienky stanovené zákonom, možno krst udeliť bez krstných rodičov.
Krstným rodičom nemôže byť:
- nepokrstený; pokrstený nekatolík;
- kto neprijal sviatosť birmovania;
- slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka);
- len civilne zosobášený alebo zosobášený v inom než katolíckom kostole (bez dišpenzu);
- nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam);
- kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.
K splneniu požiadavky viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, patrí aj verné plnenie príkazu o povinnej účasti na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok, ako aj príkazu aspoň raz v roku sa vyspovedať.
(Zostavené a vypracované podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi, Kódexu kánonického práva a partikulárnych noriem Žilinskej diecézy.)
Sviatosť eucharistie
Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi – samého Krista, nášho veľkonočného Baránka. (por. KKC 1324)
Prvoprijímajúce deti sa pripravujú hlavne s rodičmi a na náboženskej výchove. Nezabúdajme, že rodičia sú prvými svedkami viery pre svoje deti.
Sviatosť birmovania
Sviatosť birmovania (ľudovo birmovka) je kresťanská sviatosť, v ktorej pokrstený človek prijíma plnosť darov Ducha Svätého a upevňuje svoj vzťah s Bohom a cirkvou.
Význam, podstata a priebeh vysluhovania sviatosti
Birmovanie prehlbuje krstnú milosť a hlbšie zakoreňuje človeka v Božom synovstve. Dáva silu Ducha Svätého, aby birmovanec slovom aj skutkom obhajoval a šíril vieru ako verný svedok Krista. Podobne ako krst, aj birmovanie vtláča do duše nezmazateľné duchovné znamenie (pečať). Sviatosť sa udeľuje vkladaním rúk biskupa (alebo povereného kňaza) a pomazaním svätou krizmou (posväteným olejom) na čele.
Podmienky prijatia
Sviatosť môže prijať každý pokrstený človek, ktorý ešte nebol birmovaný. Pred prijatím birmovky je nutné absolvovať špeciálnu prípravu (katechézy vo farnosti). Adept má byť schopný obnoviť svoje krstné sľuby a dosiahnuť vek kresťanskej dospelosti (býva určený diecéznym biskupom).
Birmovný rodič: Birmovanec má mať zvyčajne birmovného rodiča, ktorý ho sprevádza a pomáha mu žiť kresťansky. Určuje si ho sám birmovanec alebo jeho rodičia. Je veľmi užitočné, ak je za birmovného rodiča vybraný ten istý človek, ktorý bol krstným rodičom.
Birmovným rodičom nemôže byť:
- nepokrstený; pokrstený nekatolík;
- kto neprijal sviatosť birmovania;
- slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka);
- len civilne zosobášený alebo zosobášený v inom než katolíckom kostole (bez dišpenzu);
- nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam);
- kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.
K splneniu požiadavky viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, patrí aj verné plnenie príkazu o povinnej účasti na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok, ako aj príkazu aspoň raz v roku sa vyspovedať.
Sviatosť manželstva
Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky muža a ženy ustanovil Boh a vybavil vlastnými zákonmi. Manželstvo nie je čisto ľudská ustanovizeň, ale jej pôvodcom je sám Pán. (por. KKC 1603) Táto sviatosť je znakom spojenia Krista a Cirkvi, dáva manželom milosť milovať sa láskou, akou Kristus miluje svoju Cirkev, posilňuje ich nerozlučiteľnú jednotu a posväcuje na ceste (por. KKC 1661)
O manželstvo žiadajú obidvaja snúbenci na farskom úrade. Žiadosť sa podáva najmenej 3 mesiace pred sobášom. K zahláseniu sobáša snúbenci potrebujú vypísať a potvrdiť štátnu zápisnicu na matrike OÚ a najviac pol roka staré krstné listy v prípade, že neboli pokrstení v našej farnosti. V prípade sobáša katolíka s nekatolíkom alebo len s pokrsteným katolíkom sa podpisuje vyhlásenie snúbencov o katolíckej výchove detí a rešpektovaní presvedčenia katolíckej stránky. Svedkovia nie sú potrební.
Prosím snúbencov, aby skôr ako začnú vybavovať sálu a pod. náležitosti oslovili najskôr kňaza. Predíde sa tak nedorozumeniam ohľadom termínu. Kňaz má tiež svoje plány a aktivity vo farnosti. Taktiež pozor na prikázané sviatky a čas dovoleniek, ďakujeme za pochopenie.
Migrácia obyvateľstva spôsobuje snúbencom niekedy problémy absolvovať prípravu v našej farnosti. Pracujúci v iných mestách alebo v zahraničí sa môžu zúčastniť prípravy v tamojších farnostiach, zahraničných slovenských misiách a pod. Stačí potom predložiť písomné potvrdenie o absolvovaní prípravy. Taktiež je možné využiť ponuku intenzívneho víkendového kurzu, o ktorom sa dočítate na www.domanzelstva.sk.
Sviatosť pomazania chorých
„Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil, ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s Kristovým utrpením a jeho smrťou, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu.“ (Lumen gentium, 11) Toto sväté pomazanie chorých ustanovil Pán Ježiš ako skutočnú a pravú sviatosť Nového zákona. Marek vo svojom evanjeliu naznačil, ale apoštol Jakub ju veriacim odporučil a urobil ju známou. (por. KKC 1511)
Pomazanie chorých nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života, preto je vhodný čas na jej prijatie isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. (por. KKC 1514) Z týchto dôvodov možno o sviatosť pomazania chorých možno požiadať individuálne na farskom úrade alebo v sakristii kostola, alebo telefonicky. Tiež pripomínam, že duchovná služba je aj v našich nemocniciach. Kontakty podľa jednotlivých nemocníc nájdete na stránke: http://duchovnastarostlivost.sk
Sviatosť pokánia
Sv. spoveď, ako časť sviatosti pokánia, sa prijíma po náležitom spytovaní svedomia. Sviatosť pokánia sa vysluhuje v pracovné dni zvyčajne pred sv. omšou. V nedeľu a vo sviatok sa nespovedá, len na osobitné požiadanie.
Chorých spovedám podľa dohody či po vyhlásení vo farských oznamoch.
História farnosti a kostola vo Fačkove
Po smrti Márie Terézie prevzal vládu v štáte jej syn Jozef II, ktorý vládol len 10 rokov, avšak ako sa píše v miestnej kronike, zobral vrchný dozor nad cirkvou. Zrušil vyše 700 kláštorov a ich majetok išiel do Náboženskej základiny, ktorá mala za úlohu všade vo väčšej dedine postaviť
kostol a pri kostole školu a začať medzi ľuďmi šíriť osvetu, vzdelaním bojovať proti poverám, ktoré v tom čase boli príčinou mnohého zla. Hlavnými nástrojmi tejto cirkevnej politiky sa mali stať dedinskí farári, z ktorých chcel urobiť reprezentantov štátu na dedine. Z tejto Náboženskej
základiny sa v roku 1761 postavil aj vo Fačkove kostol, fara a cirkevná škola.
Dejiny kostola vo Fačkove sa píšu už od roku 1761, aj keď v dostupných materiáloch
nemáme podrobne spracované všetky udalosti, ktoré sa s históriou nášho kostola spájajú, predsa len niečo sa dalo vyčítať najmä z kroniky a pamätnej knihy obce Fačkov a cirkevných matrík. Prvá písomná zmienka o obci Fačkov je od roku 1351 a v pamätných knihách sa uvádza, že patrila Bystrickému panstvu a až do roku 1709 pod farnosť Domaniža. Od roku 1709 do roku 1788 zasa do farnosti Rajecká Lesná a Fačkov bol len jej filiálka. Od roku 1788 bola už obec farnosťou a má aj svoje cirkevné matriky, ktoré sú toho času uložené v archíve v Bytči. V roku 1885 mala už celá katolícka obec 1185 katolíckych duší. Kostol je zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. Jednoloďový chrám s rovným uzáverom presbytéria, predstavaná veža. V lodi sú pruské klenby a barokové okná. Vnútorné zariadenie pochádza z neogotického a neobarokového obdobia. Kostol bol viackrát opravovaný a to najmä po prvej svetovej vojne. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1831 a jej všetkých záznamov bol pri založení fary vo Fačkove v roku 1788 ako prvý farár : Andrej Koleda. Po ňom Jozef Gróo, Jozef Tangh, Andrej Gomba, Pavel Žitňan, Alexander Zamaróczy, Martin Cingell, Ján Krátky, Štefan Tomský, Jozef Doter, Karol Zlatháry a Pavol Biringer, ktorý zomrel 24.05.1887. Po ňom spravoval tunajšiu farnosť do roku 1894 Alojz Anderling, ktorý je pochovaný vedľa kostola. Po ňom až do roku 1921 Karol Imlauf. Od roku 1921 do 1926 farár Štefan Leitman, od roku 1926 do roku 1932 Juraj Kempný, od roku 1933 až do roku 1943 Fabián Boleček, ktorý sa podľa kroník viac zaujímal o politické dianie v republike, ako jemu zverené cirkevné stavby. Po jeho odchode v roku 1943 bol kostol aj fara v zlom stave. Po ňom bol vymenovaný biskupským úradom nový administrátor Ferdinand Foltán, ktorý mal veľké plány stavby opraviť.
Kostol, škola ani fara neboli oplotené, nakoľko kedysi z rozprávania starších spoluobčanov bol okolo kostola cintorín a preto sa začalo s oplotením. Nakoľko v tom čase mal Fačkov do 1400 obyvateľov, priestory kostola neboli vyhovujúce na bohoslužby, začala sa prístavba kostola. Boli vypracované plány na prístavbu, vybudované základy, ale pre vojnové časy sa nemohli uskutočniť. Cez II. sv. vojnu ostala farnosť bez farára nakoľko dp. Foltána preložili 22.10.1944 do Pruského. Po vojne krátky čas viedol našu farnosť dp. Jozef Cibuľa, ktorého zaistili a odviedli pre falošné udanie a obec zostala bez kňaza. Na požiadanie veriacich biskupský úrad vymenoval za farára dp. Eugena Czsisla /Cajzla/, ktorý hneď začal s opravami farských budov a kostola, ktoré boli vojnou zničené. Pokračoval v začatých plánoch kňaza Foltána a keď mu nepovolili pristaviť kostol, dal nadstaviť nad lavice chór.
Farnosť nemala organistu a na bohoslužbách väčšinou hrávali len miestni učitelia, ktorí riadili aj všetku kultúrnu činnosť v obci. V septembri 1934 nastúpil na tunajšiu cirkevnú školu učiteľ Jozef Ševčík absolvent učiteľského ústavu v Spišskej kapitule, ktorý sa až do jeho odchodu
v roku 1946 stal aj organistom. Po odchode dp. Cajzla, prišiel v roku 1948 a 1949 nový správca farnosti Rudolf Korec. V týždni od 20.01.1946 do 27.01.1946 boli v našej obci sväté misie, ktoré viedol páter Anzelm Pekarovič. Na pamiatku týchto misií bol pri vstupe do kostola postavený misionársky kríž. V januári 1950 prišiel dp. Alojz Drgoň, ktorý pôsobil vo Fačkove do septembra 1959. Za jeho pôsobenia vo farnosti sa uskutočnili menšie opravy na kostole. Štyri roky bola obec bez organistu. Od roku 1950 sa stal organistom Michal Hollý. Po odchode dp. Drgoňa, prišiel farár Viliam Praženec, ktorého mali radi deti, čo sa nepozdávalo vtedajším súdruhom a začalo sa jeho prenasledovanie. Po roku ho odviedla štátna bezpečnosť a viac sa do Fačkova nevrátil. Tri mesiace bola obec bez farára, zastupoval kňaz z Rajeckej Lesnej.
V decembri 1960 prišiel dp. Emil Prístupný, ktorý pôsobil vo Fačkove do augusta 1969. Po ňom do roku 1972 farár Ignác Kutiš. Dňa 1. júla 1972 sa vrátil Emil Prístupný, ktorý tu pôsobil do roku 1986, kedy odišiel na odpočinok a v roku 1989 zomrel a je pochovaný vedľa kostola. Za jeho pôsobenia sa vymenili staré práchnivé lavice za nové, zakúpil nové sochy sv. Petra a Pavla na hlavný oltár, previedol sa náter strechy kostola. Počas jeho choroby v roku 1982 vo farnosti zastupovali kňazi z Rajca a Konskej. Dp. dekan Peter Danihel správca farnosti v Konskej dal zreštaurovať a vymaľovať hlavný oltár. Od roku 1986 do novembra 1989 viedol našu farnosť dp. Štefan Nižník, ktorý prerobil presbytérium kostola, drevený obklad vymenil za mramor a upravil priestranstvo pred oltárom a previedol čiastočné odvodnenie kostola, vymenil okná na kostole, previedol ozvučenie kostola, zaviedol vodovod. V čase jeho pôsobenia vo Fačkove bol založený detský spevácky zbor, ktorý účinkoval pri bohoslužbách, jasličkových pobožnostiach a iných cirkevných akciách. Po jeho odchode bol farárom od roku 1990 do 1991 dp. Ján Šimko, ktorý previedol oplotenie kostola od lúk, po ňom to bol dp. Viktor Zboran, ktorý prerobil zvony na elektriku. Po jeho odchode naša farnosť ostala bez kňaza. V tom čase pôsobil už v Rajeckej Lesnej dp. dekan Pavol Šadlák, ktorý z poverenia biskupského úradu zastupoval farnosť Fačkov. Za jeho pôsobenia sa zreštauroval mariánsky oltár, vymaľoval kostol, obnovila sa stará maľba, zrenovovala sa celá krížová cesta, urobil sa náter oplotenia kostola. V júli 1995 sme dostali nového kňaza dp. Antona Damiána, ktorý pôsobil vo farnosti 2 roky. Na krátky čas bol správcom farnosti dekan Ján Daniš, ktorý zo zdravotných dôvodov odišiel na odpočinok. V roku 1996 až 1997 pôsobil v našej farnosti dp. František Galvánek. Od roku 1997 do roku 2002 dp. Viliam Chrastina, ktorý rozšíril sakristiu, pristavil WC, vymenil všetky dvere na kostole, nad sakristiou zriadil miestnosť na odkladanie cirkevných predmetov. Dva roky od roku 2002 do 2004 bol kňazom Jozef Vojtek. V júni 2003 bol vysvätený za kňaza náš rodák Peter Mikula. Od roku 2004 do 2007 spravoval farnosť dp. Anton Kožák.
Farnosť Fačkov bola až do 14.02.2008 súčasťou Nitrianskej diecézy. Svätý otec Benedikt XVI. zreorganizoval územné usporiadanie diecéz na Slovensku, pričom zriadil aj novú Žilinskú diecézu a zároveň týmto dňom vymenoval za žilinského diecézneho biskupa Mons. Doc. ThDr.
Tomáša Galisa, ktorý úrad kánonicky prevzal dňa 15. marca 2008. Nebeskými patrónmi Žilinskej diecézy sú naši slovanskí vierozvestovia svätý Cyril a Metod. Farnosť Fačkov bola územne zaradená do Rajeckého dekanátu. Od júla 2007 do roku 2015 spravoval farnosť dp. Jozef Balaj, ktorý dal urobiť náter strechy kostola a pokračoval na odvodnení kostola a iných prácach. Od 01.07.2015 spravoval farnosť dp. Ján Sňahničan. Za jeho pôsobenia sa vykonala rekonštrukcia farskej budovy. Vymenili sa podlahy, okná na verande a na budove fary, prerobila sa kotolňa. Na kostole sa vymenili okná, zakúpili nové vchodové dvere a dvere do sakristie. V našej farnosti pôsobil do 30.06.2020. Od 01.07.2020 viedol farnosť dp. Martin Čerňanský, ktorý dal do kostola nové svietidla nad lavice a do lavíc dal vyrobiť nové podsedáky. Dal sanovať z časti farskú budovu a tiež zhotoviť nový náter na farskej budove. Pôsobil vo farnosti do marca 2024 kedy bol preložený do farnosti Rajecká Lesná. Až do príchodu nového správcu našu farnosť zastupovali kňazi z Rajca. 1. júla 2024 bol do našej farnosti vymenovaný za administrátora dp. Peter Mlyniský.
Spracovala: Anna Bieliková
Pravidelné Bohoslužby
Bohoslužby sa konajú podľa aktuálnych oznamov.
Poriadok sv. omší sa upresňuje v nedeľu pri oznamoch. Ak viete, že v nedeľu alebo v prikázaný sviatok nebudete môcť prísť na sv. omšu, nezabudnite, že platí sv. omša aj z predchádzajúceho večera v prípade, že bola označená za vigílnu. Inou možnosťou je účasť na sv. omši v okolitých dedinách.
Farský úrad
RKC Farnosť Fačkov
Fačkov 242
013 15 Rajecká Lesná
Úradné záležitosti vybavíte osobne, vždy po sv. omši v sakristii kostola
Číslo účtu
SK05 0900 0000 0004 2493 2178
Dar na opravu kostola označiť v kolónke poznámka pre príjemcu ako: Dar na opravu kostola
Kontakty
Kňaz vo farnosti
Mlyniský Peter
Užitočné odkazy
Dar cez QR kód
